Objavujem objavené a predsa tak neuveriteľne tajomné, či neznáme. V tichosti splývam s prírodou. Stávam sa jej súčasťou a po mnohých rokoch, po mnohých stovkách hodín strávených neraz v nepohode a na pokraji absolútneho vyčerpania, konečne nachádzam ten skutočný obraz kráľovnej prírody. Počúvam ju a na svojich potulkách lesmi i lúkami stávam sa svedkom divadla, aké nezrežíruje ani ten najdokonalejší človek. Objektív kamery odrazu objaví neuveriteľnú bojazlivosť a plachosť statného medveďa, ako i zúrivú silu a odhodlanie jelenice brániacej svoje mláďa. Zelený svet plný kontrastov. Odrazu tie tvory vidím inak, než ako sa o nich píše. Vidím ich svojim okom. Okom, ktorému je dožičené spočinúť v tichosti na tej kráse. Skoro ráno sa mením na sychravý opar zahaľujúci zarosenú lúku, na konci dňa stáva sa zo mňa oranžový tieň zapadajúceho slnka, v noci zas obliekam na seba rúško z tmy. Iba tak dokážem splynúť s prírodou v jedno. Už ma nemožno počuť, vidieť. Opäť stláčam spúšť kamery a takmer nedýcham. S každou vychádzkou prichádza vždy nové dejstvo tejto hry a ja som šťastný, že vám ho môžem ukázať v jeho skutočnej kráse vo svojich filmoch...

Ján Kuchárik